Ako sme oholili ROPík

Dnes (nedeľa 15.2.2015) sme sa narýchlo zorganizovali a vyrazili na líniu do Slanskej Huty. Úmysel bol jasný, bohumilý a také isté bolo aj dnešné počasie. Rozprávkové. V Trebišove sme do auta naložili holiace potreby – záhradnícke nožnice, sekerky, píly, nože, rukavice, grog, hrable a jednu manželku. Cieľom bol druhosledový objekt K-V/230/A-180 a jeho zanedbaný vzhľad. Čerešňa pri ľavej strieľni je síce chorá, ale aj tak nádherná. Na jar ešte jedna jej polovica zakvitne, zatiaľ čo druhá už postojačky žije druhý život stromu. Poskytuje svoj kmeň hubám, drevokaznému hmyzu, tím aj potravu pre drobné vtáky. Niektoré druhy tu aj hniezdia. Takže strom podľa nás ešte nejaký čas bude objektu na ozdobu.

ROPík zbavený náletových kríkov evidentne omladol ako chlap ktorý sa po dlhšom čase oholí. Do objektu vzhľadom na jeho polohu na lúke vniká dosť svetla a tak okoloidúci môžu aj vďaka nášmu zásahu bezpečnejšie do objektu vstúpiť a poobzerať si jeho interiér.

Na prvých fotkách si môžete všimnúť, že sme sa po príchode k objektu právom cítili ako princovia z rozprávky o Šípkovej Ruženke. Pustili sme sa do roboty takmer ako Barbieri Sibírsky a nepustili…

Definitívny výsledok dnešného holenia je vidno na ďalších fotografiách. Objekt stojí na lúke dole pod cestou k chate Dolina. Je od neho pekný výhľad na kopce Slanských vrchov. Konkrétne na Hradisko a Slanský hradný vrch s hradom, Bogotu, Lazy, Makovicu… Na objekte ktorý je v stave po dokončení betonáže je pekne vidieť, že mal v roku 1938 dohotovenú aj kamennú predlohu a val pri čelnej stene. Val je odkopaný a kamene si v minulosti rozoberali obyvatelia obce na budovanie svojich domov. Teda aj tieto moderné fortifikácie sú postihované podobným nešvárom ako stredoveké hrady.